Ženeva/Bratislava
11. apríla (TASR) - Začína to postupne. Priam nebadane. Touto zákernou
chorobou trpeli napríklad aj pápež Ján Pavol II., bývalý americký
prezident George Bush starší či svetoznámy herec Robin Williams.
Nekontrolovateľný tras, poruchy reči či strata čuchu postihuje milióny
ľudí po celom svete a podľa najnovších údajov Národného centra
zdravotníckych informácií (NCZI) sa týka aj približne 20.000 občanov
Slovenska.
"Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou celosvetovo, aj na
Slovensku, vzrastá. Je to dané starnúcou populáciou, faktormi životného
prostredia a lepšou diagnostikou. Na Slovensku presne dáta nemáme, avšak
je to približne 20.000 ľudí. Celosvetovo sa číslo pohybuje okolo 10
miliónov," uviedla pre TASR docentka Zuzana Košutzká z Centra pre
extrapyramídové ochorenia 2. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave.
Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá každoročne na 11. apríla. Na
rozdiel od svetových štatistík si na Slovensku Parkinsonova choroba
vyberá častejšie ženy ako mužov.
"Najúčinnejším liekom sú preparáty levodopy, ktorými dokážeme
efektívne kontrolovať symptómy ochorenia. V pokročilejšom štádiu máme k
dispozícii hlbokú mozgovú stimuláciu a pumpové systémy, ktorými sa
antiparkinsonské liečivá dodávajú kontinuálne," dodala Košutzká.
Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii.
Príčinou Parkinsonovej choroby je degenerácia alebo deštrukcia častí
mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov.
V minulosti bola spájaná s nedostatkom dopamínu v mozgu. "Dnes vieme,
že ide o oveľa komplexnejší problém. Najznámejším príznakom
Parkinsonovej choroby je síce nekontrolovateľný tras, pacientov však
obmedzujú aj poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či
problém udržať rovnováhu," informuje NCZI na svojej stránke.
Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch
pohybuje od sedem do 10 miliónov na svete. Tento značný rozptyl je daný
aj tým, že mnohí ľudia s Parkinsonovou chorobou nie sú diagnostikovaní.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa výskyt
ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil. Väčšina pacientov má viac
ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové
štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako
žien. Keďže výskyt Parkinsonovej choroby s vekom výrazne stúpa a ľudia
žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať, upozorňuje NCZI. Niektoré
štúdie odhadujú, že do roku 2040 môže byť na svete takmer 13 miliónov
ľudí s Parkinsonovou chorobou.
Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných
deviatich rokoch odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú
neurologické ambulancie viac žien ako mužov s Parkinsonovou chorobou.
Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma.
Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a environmentálnych
faktorov. Medzi možné činitele patria toxíny, pesticídy, či drobné úrazy
mozgu.
Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno
zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie
stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá
aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná
podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné. Avšak
vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov zlepšuje a dožívajú
sa rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.
O tom, že 11. apríl bude Svetový deň Parkinsonovej choroby rozhodli v
roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre
Parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu na
počesť narodenia londýnskeho lekára Dr. Jamesa Parkinsona (11. apríl
1755 – 21. december 1824), ktorý ako prvý popísal ochorenie.
0